Aký je pravý zmysel života?

„Lebo smädného napojil a hladného nakŕmil dobrotami.“ (Žalm 107,9)

„Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ (Jan 4,14)

Príbeh Samaritánky zostáva po dvoch tisícročiach stále nedocenený. Nie je to len dojemný príbeh ženy, ktorá hľadala pravú lásku tak dlho, než našla Ježiša, ale je to cesta, jediná cesta, ako nájsť pravý zmysel života.

Dnešný svet až nápadne pripomína dobu pred pádom babylonskej veže.

Určite to stojí za pripomenutie:

„Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová. Keď sa pohli z východu, našli v krajine Senaár rovinu a osadili sa na nej.

Tu si povedali jeden druhému: "Poďme, narobme tehál a vypáľme ich v ohni!" Tehly im slúžili namiesto kameňa a asfalt namiesto malty.

Potom povedali: "Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!"

Tu zostúpil Pán, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia a povedal: "Hľa, sú jedným národom, všetci majú jeden jazyk; toto je začiatok ich činov a veru neodstúpia od ničoho z toho, čo si zaumienili urobiť. Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!"

A takto ich Pán odtiaľ rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto ho nazvali Bábelom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozohnal po celej zemi.“ (Gen 11, 1-9)

Dúfam, že nikto nie je tak naivný, aby si myslel, že sa jedná o doslovnú stavbu akejsi veže. Aj tu platí, že litera zabíja a Duch obživuje. Už vtedy sa totiž pokúšali o globalizáciu a zároveň „fušovali Pánu Bohu do remesla“. Dnešná globalizácia a genetické inžinierstvo je len jeden z ďalších pokusov o stavbu novej babylonskej veže a ako to dopadne, môžeme len tušiť...

Všetko sú to len prejavy ľudskej pýchy a vzdoru voči Bohu a čím viacej sa človek vzdiaľuje Bohu, tým menej je šťastný a jeho život nakoniec stráca zmysel.

Samaritánka tiež hľadala zmysel svojho života. Zozačiatku bola presvedčená, že ho nájde v náruči muža. Nenašla. Táto voda neuhasila jej smäd po živote. Našla ho, až keď sa stretla s Ježišom. Vodu života, ktorú jej podal Ježiš, nielen že uhasila jej smäd po živote, ale sama sa stala zdrojom života pre iných.

Tou vodu je samozrejme Duch svätý. Bez Ducha svätého je naše kresťanstvo len akože a život je strašná drina.