„Ja však budem oslavovať tvoju moc a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána, lebo ty si sa mi stal oporou a útočišťom v deň môjho súženia.“ (Žalm 59,17)
„Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“ (Marek 1,35)
Bolo by zaujímavé pozorovať, ako kto vstáva. Vieme, ako vstávajú naši najbližší, ale možno by sme boli prekvapení, keby sme videli vstávať všelijaké celebrity, o ktorých máme vysokú mienku... Každý máme svoj vlastný rituál, otázkou však zostáva, či jeho súčasťou je aj modlitba a Božie slovo.
Možno ste si práve pohladili svoje ego, pretože práve vy patríte k tým, ktorí si túto povinnosť poctivo plnia, lenže nie je modlitba ako modlitba a nie je rozjímanie ako rozjímanie.
V podvedomí každej ľudskej bytosti sa skrýva potreba Boha, hoci ho mnohí nahradzujú všelijakými bôžikmi. Aj nám sa môže stať, že sa k Pánu Bohu obraciame spôsobom, ktorý je skôr pohanský než kresťanský. Žobrať v modlitbe o zdravie, požehnanie pri práci, zdravie a šťastie pre seba a svojich blízkych, je to isté, čo robia pohania. „Ja však budem oslavovať tvoju moc a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána, lebo ty si sa mi stal oporou a útočišťom v deň môjho súženia.“ (Žalm 59,17)
Kto sa narodil „z vody a z Ducha“, ten žije v tak hlbokej dôvere v Božie vedenie, že nestačí ďakovať, pretože má toľko dôvodov k vďačnosti.
