čtvrtek 13. ledna 2011

Biblická úvaha

Štvrtok 13. januára 2011

„Povstaň, Pane, vo svojej sile a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.“
Žalm 21,14
„Ježiš na ňu vložil ruky a ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.“  Lukáš 13,13

Oslavovať Boha. Čo to vlastne znamená?
Poďme sa najprv pozrieť na to, kto koho dnes oslavuje. O súčasnej spoločnosti sa hovorí, že je spoločnosťou celebrít. Dokonca by sme mohli hovoriť o globalizácii celebrít. Nie sú to len hviezdy šoubiznisu, ale aj politici a športovci, hoci tí až tak svojich fanúšikov neovplyvňujú. V každom prípade vieme, čo to znamená, keď je niekto oslavovaný.
No bolo by veľkým omylom myslieť si, že práve takto máme oslavovať Boha. Je smiešne, keď nejaký náboženský blúznivec vyzve zhromaždené publikum, aby zatlieskalo Ježišovi, pretože si to zaslúži. Postaviť Boha na úroveň svetských celebrít je nielen pochabé, ale je to priamo rúhanie.
Na rozdiel od všetkých slávnych ľudí, dokonca aj tých, z ktorých si môžme brať vzor (pravda, veľa ich niet), je Boh svätý, je Stvoriteľ a zároveň Spasiteľ sveta. V Ježišovi je našim nebeským Otcom, ale aj spravodlivým sudcom. Boha môžme správne oslavovať len v Duchu a pravde: „Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.“ (Ján 4,23)
To je tá správna mystika, ktorá sa nedá ani odpozorovať, ani navodiť schopným moderátorom.  
A čo je vrcholom oslavy Boha? Odpoveď nám dáva samotný Pán Ježiš vo svojej veľkňazskej modlitbe: „Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať.“ (Ján 17, 4)
Modlime sa, aby sme aj my mohli oslavovať Boha tým, že budeme plniť poslanie, pre ktoré sme sa narodili.

Žádné komentáře:

Okomentovat